Ťažba drevnej hmoty prebieha v lokalitách ktoré sú chránená Európskym programom NATURA 2000, program LIFE, NER 300............... následne je zmienka ja v Spoločnej poľnohospodárskej politike a to zachovovanie biodiverzity.
Samotné Lesy v EÚ vs. Slovensko
Európska únia v súčasnosti obsahuje 5% svetových lesov a európske lesy sa neustále rozširujú už viac ako 60 rokov, hoci v poslednej dobe majú nižšiu mieru. Lesy EÚ a iná zalesnená pôda teraz pokrývajú 155 miliónov hektárov a 21 miliónov ha spolu spolu viac ako 42% územia EÚ.
Pokiaľ ide o vnútroštátne politiky lesného hospodárstva členských štátov, sú formulované v rámci jasne vymedzeného rámca zavedených vlastníckych práv a s dlhou históriou vnútroštátnych a regionálnych zákonov a nariadení založených na dlhodobom plánovaní.
"Hoci Zmluvy o Európskej únii neobsahujú ustanovenia o spoločnej politike v oblasti lesného hospodárstva, existujú dlhé obdobia opatrení EÚ na podporu niektorých činností súvisiacich s lesmi koordinovaných s členskými štátmi najmä prostredníctvom Stáleho lesníckeho výboru
Stratégia EÚ v oblasti lesného hospodárstva, prijatá v roku 1998, predstavuje ako všeobecné zásady uplatňovanie trvalo udržateľného lesného hospodárstva a multifunkčnú úlohu lesov. Stratégia bola revidovaná v roku 2005 a Komisia predložila v roku 2006 akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva .
Lesná politika v Európskej únii
2014 | Závery Rady o novej stratégii EÚ v oblasti lesného hospodárstva, v Bruseli 19. mája 2014, 9944/14 |
2013 | Komisia prijala oznámenie o novej stratégii EÚ v oblasti lesného hospodárstva sprevádzanú pracovným dokumentom útvarov Komisie a vzala na vedomie návrh európskeho odvetvia lesného hospodárstva |
2011 | Arsenis Správa výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie vydal rad odporúčania týkajúce sa nadväznosti na zelenú knihu Komisie o ochrane lesov a informáciách. |
2010 | Komisia prijala zelenú knihu o ochrane a informovaní lesov . |
2006 | Akčný plán EÚ v oblasti lesného hospodárstva bol prijatý 15. júna 2006. Vychádza zo správy o implementácii stratégie lesného hospodárstva EÚ a následných záverov Rady. |
2005 | Komisia predložila Rade a Európskemu parlamentu oznámenie o vykonávaní stratégie lesného hospodárstva EÚ spolu s podrobným pracovným dokumentom útvarov Komisie . |
1998 | Európska komisia predložila oznámenie o stratégii lesného hospodárstva pre EÚ |
1995 | Thomas správa výboru Európskeho parlamentu pre životné prostredie vydal rad odporúčaní k rozvoju Európskej únie (EÚ) lesníckej politiky. |
Lesy však ovplyvňuje široká škála politík a iniciatív EÚ, ktoré vyplývajú z rôznych sektorových politík EÚ. Už niekoľko desaťročí sa environmentálne funkcie lesa priťahujú čoraz väčšiu pozornosť najmä v súvislosti s ochranou biodiverzity a nedávno v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a energetickými politikami. Vnímanie verejnosti, okrem tradičnej výroby dreva a iných lesných výrobkov, sa lesy čoraz viac oceňujú za svoju úlohu verejných zariadení, rezervoárov biodiverzity, regulátorov klímy a miestneho počasia, zdrojov čistých vôd, ochrany pred prírodnými katastrofami a obnoviteľnými zdrojmi energie ,
Stratégia biodiverzity do roku 2020
Lesov a klimatických zmien
Monitorovanie lesov: Nariadenie o zameraní lesov
Čo je to Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii.
Legislatívný základ pre Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ:
smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch - Birds Directive);
smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch - Habitats Directive).
Sústavu NATURA 2000 tvoria teda 2 typy území:
osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) - vyhlasované na základe smernice o vtákoch - v národnej legislatíve: chránené vtáčie územia;
osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) - vyhlasované na základe smernice o biotopoch - v národnej legislatíve: územia európskeho významu - pred vyhlásením, po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území.
Nedodržanie politiki členským štátom
Aktualny prehľad o tom ako nedodržiavame politiku členským štátom, následne pod obrazkom je právne znenie ako podať sťažnosť na úrovni EÚ
Na základe ústavného zákon 90/2001 Z.z Vychádzame z článku 7 ods.2. A na základe zmluvy o fungovaní EÚ článkov: Článok 4 ods2. Článkom 288 v plnom rozsahu, a článkom 291 v plnom rozsahu môžeme preukázať že nariadenia a smernice, musí byť rešpektované, vnútroštátnym inštitúciami.
Ministerstvo si udelilo vnútroštátnym výnosom:
VÝNOS
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 1/2012
z 3. októbra 2012,
ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území
európskeho významu
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 27 ods. 5 zákona
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 117/2010 Z. z. ustanovuje. Na základe ktorého Mestské lesy získali výnimku „Lesy osobitného určenia, zároveň v týchto lesoch má výhradnú ťažbu firma Taper, kde je aj spolumajiteľom bývali minister životného prostredia a súčasného ministra Hospodárstva Peter Žiga.
Na základe smerníc Európskej Únie, a programu Natura 2000, ide o hrubé porušenie a o umýselné zlú implementáciu právných nariadení EÚ. Nakoľko pod pojmom ochrana znamená
v SMERNICA RADY 92/43/EHS Článok 1
Pre účely tejto smernice:
a) ochrana znamená sériu opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopov a populácií druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín tak, ako je definované v bode (e) a (i);
b) biotop znamená suchozemskú alebo vodnú oblasť vymedzenú geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami bez ohľadu na to, či sú úplne prirodzené alebo poloprirodzené;
c) typy biotopov, o ktoré má Spoločenstvo záujem, sú typmi biotopov, ktoré na území vymedzenom v článku 2:
(i) sú ohrozené vymiznutím v prirodzenom areáli ich rozšírenia,
alebo
(ii) majú malý prirodzený areál v dôsledku svojho ústupu alebo z dôvodu svojej prirodzene obmedzenej oblasti,
alebo
(iii) predstavujú výnimočné príklady typických prvkov jednej alebo viacerých z
nasledujúcich šiestich biogeografických oblastí: alpská, atlantická, boreálna,
kontinentálna, makaronézska a mediteránna.
Takéto typy biotopov sú alebo môžu byť uvedené v prílohe I;
d) prioritné typy biotopov znamenajú tie typy biotopov ohrozených vymiznutím, ktoré sa vyskytujú na území uvedenom v článku 2, a za ktorých ochranu má Spoločenstvo osobitnú zodpovednosť vzhľadom na podiel ich prirodzeného výskytu na území uvedenom v článku 2; tieto prioritné typy biotopov sú označené hviezdičkou (*) v prílohe I;
e) stav biotopu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na biotop a jeho typické druhy a ktoré môžu ovplyvniť jeho dlhodobé prirodzené rozšírenie, štruktúru a funkciu, ako aj dlhodobé prežitie jeho typických druhov na území uvedenom v článku 2.
Stav biotopu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
- jeho prirodzený areál rozšírenia a plocha, ktorú v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa zväčšujú,
- špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dlhodobé zachovanie, existujú
a pravdepodobne budú existovať i v dohľadnej budúcnosti,
- stav jeho typických druhov je z hľadiska ochrany priaznivý, ako to definuje odsek (i);
f) biotop druhu znamená prostredie, určené špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktorejkoľvek fáze svojho biologického cyklu;
g) druhy, o ktoré má Spoločenstvo záujem, sú druhmi, ktoré na území uvedenom v článku 2 sú:
(i) ohrozené, s výnimkou tých druhov, ktorých prirodzený areál rozšírenia je na tomto území okrajový, a druhov, ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnom palearktickom
regióne,
alebo
(ii) zraniteľné, t. j. druhy, o ktorých sa predpokladá, že pravdepodobne budú v blízkej budúcnosti presunuté do kategórie ohrozených, ak na ne naďalej budú pôsobiť ohrozujúce faktory,
alebo
(iii) vzácne, t. j. druhy s málo početnými populáciami, ktoré nie sú v súčasnosti ohrozené alebo zraniteľné, ale sú v nebezpečenstve. Tieto druhy sa vyskytujú v obmedzených geografických oblastiach alebo sú riedko rozptýlené v rozsiahlejších areáloch,
alebo
(iv) endemické a vyžadujúce zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru biotopu a/alebo možného dopadu ich využívania na biotop a/alebo možného dopadu ich využívania na stav týchto druhov z hľadiska ochrany.
Takéto druhy sú alebo môžu byť uvedené v prílohe II a/alebo v prílohe IV alebo V.
h) prioritné druhy sú druhy uvedené v odseku g (i), za ktorých ochranu má Spoločenstvo osobitnú zodpovednosť vzhľadom na podiel ich prirodzeného areálu rozšírenia, ktorý pripadá na územie uvedené v článku 2; tieto prioritné druhy sú označené hviezdičkou (*) v prílohe II;
i) stav druhu z hľadiska ochrany prírody znamená súhrn vplyvov, ktoré pôsobia na príslušný druh a ktoré môžu ovplyvniť dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácií na území uvedenom v článku 2.
Stav druhu z hľadiska ochrany prírody sa bude považovať za “priaznivý”, keď:
- údaje o populačnej dynamike príslušného druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný prvok svojho biotopu,
- prirodzený areál rozšírenia druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti nebude zmenšovať,
- je a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatok biotopov, aby sa dlhodobo zachovali jeho populácie;
j) lokalita znamená geograficky definované územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené;
k) lokalita významná pre Spoločenstvo znamená lokalitu, ktorá v biogeografickej oblasti alebo oblastiach, ku ktorým patrí z hľadiska ochrany prírody, významne prispieva k udržaniu alebo obnove priaznivého stavu biotopu uvedeného v prílohe I alebo druhu uvedeného v prílohe II a môže významne prispieť k integrite sústavy NATURA 2000 uvedenej v článku 3, a/alebo významne prispieva k zachovaniu biologickej diverzity príslušnej biogeografickej oblasti alebo oblastí.
Pre druhy živočíchov, ktoré obývajú rozsiahle územia, budú lokality významné pre Spoločenstvo zodpovedať takým miestam v prirodzenom areáli rozšírenia týchto druhov, ktoré sa vyznačujú fyzikálnymi a biologickými faktormi nevyhnutnými pre ich život a rozmnožovanie;
l) osobitné územie ochrany znamená lokalitu významnú pre Spoločenstvo vyhlásenú členskými štátmi prostredníctvom štatutárneho, administratívneho a/alebo zmluvného aktu, kde sa uplatňujú nevyhnutné ochranné opatrenia na zachovanie alebo obnovu z hľadiska ochrany prírody priaznivého stavu biotopov a/alebo populácií druhov, pre ktoré sa územie vyhlasuje;
m) jedinec je akýkoľvek živočích alebo rastlina z druhov uvedených v prílohe IV a v prílohe V, živé alebo mŕtve, ich časti alebo deriváty, rovnako aj akýkoľvek výrobok, pri ktorom je zo sprievodného dokumentu, obalu alebo značky či etikety alebo z akýchkoľvek iných okolností zrejmé, že je vyrobený z častí alebo derivátov živočíchov alebo rastlín týchto druhov;
n) výbor znamená výbor ustanovený podľa článku 20.
Ďalej
Dohovor o biologickej diverzite
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Rozhodnutie Rady 93/626/EHS o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite
SÚHRN
AKÝ JE CIEĽ TOHTO ROZHODNUTIA?
Rozhodnutím sa poskytuje súhlas EÚ s Dohovorom OSN o biologickej diverzite, ktorý bol podpísaný v Rio de Janeiro v júni 1992. Dohovor má tri ciele:
ochrana biologickej diverzity (t. j. rozmanitosť živých organizmov, ktoré sa nachádzajú na Zemi);
trvalo udržateľné využívanie prvkov biologickej diverzity;
spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov z využívania genetických zdrojov.
Biologická diverzita má významné ekologické, genetické, sociálne, ekonomické, vedecké, vzdelávacie, kultúrne a estetické prínosy, ako aj prínosy v oblasti voľného času.
Rozhodnutím sa potvrdzuje záväzok EÚ vykonávať ustanovenia dohovoru.
HLAVNÉ BODY
V dohovore sa uvádza, že každý signatársky štát:
bude spolupracovať s ostatnými štátmi a medzinárodnými organizáciami na zaistení ochrany a trvalo udržateľného využívania biologickej diverzity;
vypracuje primerané stratégie a začlení ochranu biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu, prierezových plánov, programov a politík;
určí a bude monitorovať biodiverzitu a faktory, ktoré ju ovplyvňujú;
ochraňuje biodiverzitu:
zriadením a náležitým riadením chránených oblastí a ochranou ekosystémov a prirodzených prostredí;
podporou environmentálne vhodného a trvalo udržateľného rozvoja v oblastiach susediacich s chránenými oblasťami;
obnovou narušených ekosystémov a pomocou pri obnove ohrozených druhov;
reguláciou, riadením alebo kontrolou rizík súvisiacich s využívaním a uvoľňovaním živých modifikovaných organizmov vzniknutých pomocou biotechnológie (t. j. geneticky modifikovaných organizmov);
prevenciou zavádzania, kontrolou alebo eradikáciou inváznych nepôvodných druhov;
ochranou a podporou tradičného využívania biologických zdrojov;
prijatím doplňujúcich opatrení v oblasti ochrany.
V dohovore sa ďalej ustanovuje, že signatári:
začlenia faktory týkajúce sa biodiverzity do vnútroštátneho rozhodovacieho procesu;
zabránia alebo minimalizujú nepriaznivý vplyv z využívania biologických zdrojov (napríklad pomocou posudzovania vplyvov na životné prostredie);
podporia spoluprácu v oblasti ochrany biodiverzity medzi orgánmi a súkromným sektormi a zavedú stimuly;
budú pomáhať rozvojovým krajinám pri identifikovaní, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní ich biologickej diverzity tým, že poskytnú výskum, vedecké a technické vzdelávanie a vhodnú odbornú prípravu;
podporia informovanosť medzi verejnosťou o význame biologickej diverzity;
posúdia vplyv, ktorý môžu mať rozhodnutia na biodiverzitu alebo na ich susedov.
Jednotlivé štáty uľahčia prístup k svojim genetickým zdrojom na účel ich environmentálne vhodného využitia za vzájomne dohodnutých podmienok a na základe vopred informovaného súhlasu.
Strany zaistia spravodlivé spoločné využitie peňažných a nepeňažných prínosov z využívania (výskum a rozvoj) týchto genetických zdrojov.
Jednotlivé štáty súhlasia s(o):
spoločným využívaním technológie, najmä s rozvojovými krajinami;
výmenou verejne dostupných informácií o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní biologickej diverzity;
podporou medzinárodnej a vedeckej spolupráce;
oznamovaním výsledkov a prínosov biotechnológií z genetických zdrojov.
Globálny fond pre životné prostredie poskytuje finančné zdroje pre rozvojové krajiny na účel vykonávania dohovoru. Jeho základný rozpočet tvoria príspevky jednotlivých štátov a významné ďalšie dobrovoľné príspevky.
ODKEDY SA ROZHODNUTIE UPLATŇUJE?
Uplatňuje sa od 25. októbra 1993.
KONTEXT
V rámci dohovoru boli odsúhlasené dva protokoly. Kartagenským protokolom o biologickej bezpečnosti sa upravujú presuny živých modifikovaných organizmov získaných pomocou modernej biotechnológie medzi krajinami. Druhým protokolom je Nagojský protokol o prístupe a spoločnom využívaní prínosov. EÚ je zmluvnou stranou oboch protokolov.
Strany dohovoru sa v októbri 2010 v meste Nagoya, Japonsko, dohodli na 10-ročnom strategickom pláne boja proti strate biodiverzity a na dosiahnutie tohto cieľa stanovili 20 cieľov známych ako ciele z Aichi. Tieto záväzky sú zohľadnené v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020.
Ďalšie informácie sú uvedené v časti „Príroda a biodiverzita“ na webovej lokalite Európskej komisie.
AKT
Rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (Ú. v. ES L 309, 13.12.1993, s. 1 – 2)
SÚVISIACE AKTY
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (KOM(2011) 244 v konečnom znení zo 3. mája 2011).
Rozhodnutie Rady 2002/628/ES z 25.júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 48 – 49).
Rozhodnutie Rady 2014/283/EÚ zo 14. apríla 2014 o uzavretí Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 231 – 233).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35 – 55).
Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade – hodnotenie v polovici trvania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2015) 478 final z 2. októbra 2015).
Hrubé porušenie v
Akt.č. Boj proti odlesňovaniu
Lesy ohrozuje odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesa. Ochrana týchto lesov je účinným opatrením proti globálnemu otepľovaniu a strate vzácnych ekosystémových služieb.
AKT
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (KOM(2008) 645 v konečnom znení zo 17. októbra 2008)
Ďalší kameň úrazu !
Licenčný systém na dovoz dreva do EÚ
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005, ktorým sa zriaďuje licenčný systém FLEGT na dovoz dreva.
Boj proti nezákonnej ťažbe dreva
Nezákonná ťažba dreva* je celosvetový problém s výrazným hospodárskym, environmentálnym a sociálnym vplyvom. Európska únia (EÚ) prijala právny predpis s cieľom bojovať proti tejto hrozbe.
AKT
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva.
Ochrana voľne žijúceho vtáctva
Populácie mnohých druhov sťahovavých a pôvodných európskych voľne žijúcich vtákov klesajú. Európska únia (EÚ) zaviedla opatrenia na zvrátenie tohto trendu prostredníctvom zákazu určitých praktík a zavedením ochranných opatrení a opatrení na riadenie biotopov.
REFERENCIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 - 25)
Smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1 - 18)
Úplne porušenie nášho operačného programu v plnom rozsahu n a roky 2014 -2020
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007.
Ciele programu LIFE pre PO 2014 - 2020:
Silná väzba na priority EÚ: 7. EAP /environmentálny akčný program/, efektívne využívanie zdrojov, strata biodiverzity, Adaptačná stratégia EÚ a ciele v oblasti mitigácie v rámci stratégie Európa 2020.
LIFE ako katalyzátor, má byť platformou pre testovanie nových, lepších postupov realizovaných na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.
Podpora vykonávania EÚ politík v zriadených podprogramoch, čo má viesť k synergií a doplnkovosti fondov EÚ, a súčinnosti financovania ochrany životného prostredia.
LIFE má dva podprogramy členené v nasledujúcej štruktúre:
Podprogram „Životné prostredie“ má tri prioritné oblasti:
a) „životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“;
b) „príroda a biodiverzita“;
c) „správa a informovanie v oblasti životného prostredia“.
Podprogram „Ochrana klímy“ má tri prioritné oblasti:
a) „zmierňovanie zmeny klímy“;
b) „adaptácia na zmenu klímy“;
c) „správa a informovanie v oblasti klímy“.
Finančné krytie pre vykonávanie programu LIFE v období rokov 2014 až 2020 je 3 456 655 000 EUR v bežných cenách, čo zodpovedá 0,318 % celkovej sumy viazaných rozpočtových prostriedkov, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1311/2013. 2 592 491 250 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Životné prostredie“; 864 163 750 EUR celkového finančného krytia uvedeného v odseku 1 sa pridelí podprogramu „Ochrana klímy“.
Závere:
Táto chyba je výlučne rezortu, a procesného postavenia Mestských Lesov. To znamená že majú byť potrestaný, ako napríklad odobratím financovania a dotácií, licencie pre ťažbu Nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005, ktorým sa zriaďuje licenčný systém FLEGT na dovoz dreva.