Dopravná sieť, nespokojnosť občanov alibi pre uvoľnenie dlhovej brzdy.

Autor: Miroslav Sabol | 29.7.2017 o 12:42 | (upravené 29.7.2017 o 13:06) Karma článku: 4,32 | Prečítané:  181x

Sme svedkami, najväčšieho podvodu vlády na občanov, ide o 5 miliárd EUR, ktoré si štát vypožičia na nás, a my všetci im budeme ešte tlieskať.

Je našou povinnosťou odkryť najväčšie koaličné spiknutie v dejinách samostatného Slovenska. Uvedené spyknutie som už podal v ramci  formálnej sťažnosti, na úrovní EÚ. Ako hrdý východniar pracujúci v oblasti  EuropeanCommission- Učastník FPFIS – External. Vám odkrývam nechutné praktiky.

 

Predmet spiknutia je uvoľnenie dlhovej brzdy v hodnote 5 Miliárd EUR, ktoré sú kontrolované len štátom a vládou. Zároveň za ktoré sa doslova môžu nažrať všetky finančné známosti vlády, a de facto neexistuje žiadny účinní ochrany mechanizmus. Pre uvoľnenie tejto dlhovej brzdy sú vytvorené nepriestrelné alibi, a to dostavba cestnej infraštruktúry, ktorú za 20 rokov nikto nedostaval, pričom podľa štatistiky EUROSTATU diaľnice staviame 4 kráť drahšie ako celá Európska 28. Teda dnes nás doslova vydiera  vláda, a stávia nás medzi malé a veľké zlo. Pretože neexistuje iná možnosť len uvoľnenie dlhovej brzdy. Keď to uvoľnia  nezodpovedajú sa žiadnej kontrole z Dvora Audítorov, OLAF a iným kontrolným mechanizmom EÚ. A pekné spolu a chutne sa môžu pustiť do rozoberania 5 miliard EUR.

 

Aké budú dlhodobé následky pre Slovensko ?  Tak v prvom rade porušíme menovú a hospodársku politiku EÚ, následné nám hrozia sankcie ktoré zaplatíme z peňaženiek daňových poplatkov, alebo únia pritvrdí a nás vylúči z menovej politiky. Pretože nemáme auru Grécka.  Pre Hospodárstvo Slovenská to bude jeden veľký pád, hovoríme o mzdách, inflácií, úrokových sadzbách, spotrebných cien......................................Musíme si uvedomiť, že v prípade zadlžovania Slovensku vznikajú makroekonomické problémy štátu, to znamená že teraz fungujeme na priemyselnej výrobe, máme zdecinomané malé a stredné podnikanie. Kto bude ťahať a platiť 5 miliard EUR ?! 

 

Dňa 28.07.2017 som sa zúčastnil blokovania horského priechodu Soroška, zastavil sa tam aj pán Minister, tak som sa ho opýtal či nehľadal aj iné alternatívy, povedal mi že nie sú žiadne a ak by boli tak by o nich vedel a konal. Tak som sa pousmial, a oznámil príjemným tónom, že Operačný program doprava má peniaze z EÚ, a dokonca aj tie  vyzvi. Len sa zmenili pravidla, nakoľko na doprave sa najviac vytunelovali EÚ-Fondiky - EIŠF.

 

Nové pravidlá  pre Dopravu a aktuálne výzvy. 

 

V rámci Európskych investičný štrukturálnych fondov, došlo k zmene v rámci hodnotenia

ex-ante. Veľké národne, alebo menšia národne projekty sa posielajú na hodnotenie do European Commision. Pričom prvý návrh je štúdia a predbežné odhadované úkony a výsledky efekt. Následne sa schvaľujú už konkrétne vstupy a výstupy.

 

Výzva alebo aj výzvy sa vpisujú na oficiálnych stránka EÚ, kde sa môžu zapojiť vlády ale aj firmy.  V prípade ak nie sú výzvy ale existuje komplexný program ako je EURÓPA 2020 a iné regionálne programy na úrovni EÚ,  ktoré súvisia v našom prípade s rozvoj regionálnej infraštruktúry je možné priamo žiadať EÚ o uvoľnenie dodatočných zdrojov. Medzi prvými ministrami v  doprave to využil  Roman Brecely.

 

K samotnému manažmentu ministerstva, ak vedela koaličná vláda že peniaze nie sú tak mali povinnosť sa prihlásiť na túto výzvy : https://ec.europa.eu/inea/en/connecting-europe-facility/cef-transport/apply-funding/2017-cef-transport-calls-proposals

 

Ďalej v rámci OP – majú právomoc žiadať dodatočné zdroje, ktoré sú vyčlenené pre nástroj prepájaniaEurópy.http://ec.europa.eu/transport/infrastructure/tentec/tentec-portal/site/index_en.htm

 

 

Následne použiť Regionálný rozvoj - Dopravné a energetické siete

Investície do dopravných služieb a infraštruktúry sú priamym prínosom pre občanov a podniky. Inteligentná mobilita, multimodálna doprava, čistá doprava a mestská mobilita sú špeciálnymi prioritami politiky súdržnosti na finančné obdobie 2014 – 2020. Politika súdržnosti podporuje aj investície do infraštruktúry systémov inteligentnej distribúcie, uloženia a prenosu energie (zvlášť v menej rozvinutých regiónoch).

Udržateľná doprava a mobilita

Podpora trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovanie kapacitných obmedzení v kľúčových dopravných infraštruktúrach predstavujú jeden z jedenástich tematických cieľov politiky súdržnosti v období 2014 – 2020. Podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu možno využiť na spolufinancovanie zo strany EÚ v prípade projektov, ktoré súvisia s nasledujúcimi investičnými prioritami v rámci tematického cieľa 7:

·         Podpora multimodálnej jednotnej európskej dopravnej oblasti prostredníctvom investícií do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T);

·         Zlepšenie regionálnej mobility vďaka pripojeniu sekundárnych a terciárnych uzlov k infraštruktúre TEN-T vrátane multimodálnych uzlov (iba EFRR),

·         Rozvoj a zlepšovanie ekologických (vrátane nízkohlukových) a nízkouhlíkových dopravných systémov, vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych prepojení a letiskovej infraštruktúry v záujme podpory udržateľnej regionálnej a miestnej mobility;

·         Rozvoj a obnova komplexných vysokokvalitných a interoperabilných železničných systémov a podpora opatrení na zníženie hluku.

Podporu EÚ možno získať aj v prípade investícií do nízkouhlíkovej dopravy v rámci tematického cieľa zameraného na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých odvetviach, zvlášť na podporu trvalo udržateľnej multimodálnej mestskej mobility (tematický cieľ 4).

V období 2014 – 2020 sa kladie zvláštny dôraz na potrebu zabezpečenia riadneho strategického prostredia (vrátane prijatia „komplexného plánu dopravy“ členskými štátmi, ktorý ukazuje, ako projekty prispejú k rozvoju jednotnej európskej dopravnej oblasti a transeurópskej dopravnej siete), aby sa dosiahol maximálny účinok týchto investícií. 

V prípade oboch uvedených typov investícií do dopravy a energie by sa mala podpora politiky súdržnosti plánovať v úzkej spolupráci s podporou z nástroja na prepojenie Európy (NPE) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), aby sa zabezpečila komplementarita a optimálne prepojenie rozličných typov infraštruktúry na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej, makroregionálnej a európskej úrovni.

Očakáva sa, že súkromné zdroje financovania pokryjú väčšinu investícií v tejto oblasti a v prípade chýbajúcich finančných prostriedkov budú doplnené z verejných zdrojov. Verejné financovanie by nemalo nahradiť súkromné investície, ale ich doplniť a znásobiť v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

Key Documents

·         Thematic Guidance Fiche 'Transport'

·         Factsheet on the contribution of ESI Funds to the Commission's priorities: The Energy Union and Climate-change policies

 

Nariadenia pre európske štrukturálne a investičné fondy pre obdobie rokov 2014 - 2020

V článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia svojej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti má zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, a že osobitná pozornosť sa má venovať najmä vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami.

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1303/2013

zo 17. decembra 2013,

ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

Menová politika vs Legislatíva

 

·         Zmluva o fungovaní Európskej únie – články 119 až 144 (hospodárska a menová politika)

Fiškálny dohľad a náprava nadmerného deficitu v eurozóne

ZHRNUTIE K DOKUMENTU:

Posudzovanie návrhov rozpočtových plánov a zabezpečenie nápravy nadmerného deficitu – nariadenie (EÚ) č. 473/2013

SÚHRN

AKÝ JE CIEĽ TOHTO NARIADENIA?

·         Slúži na zlepšovanie dohľadu nad rozpočtovými politikami v krajinách eurozóny, napr. prostredníctvom koordinovaného posudzovania ich návrhov rozpočtov Európskou komisiou každú jeseň.

·         Zavádza sa ním európske posudzovanie návrhov rozpočtových plánov krajín eurozóny podľa koordinovaného časového rámca spadajúceho na jeseň.

·         Zlepšujú sa ním sa vnútroštátne rozpočtové rámce prostredníctvom uloženia povinnosti vytvoriť nezávislé orgány.

HLAVNÉ BODY

Rozsah pôsobnosti

Nariadenie sa vzťahuje na všetky krajiny eurozóny a obsahuje osobitné ustanovenia pre krajiny, pre ktoré platí postup pri nadmernom deficite.

Postup pri nadmernom deficite pozostáva zo súboru pravidiel, ktorých cieľom je znížiť deficit pod úroveň 3 % HDP. Tento cieľ je vymedzený v článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v kontexte Paktu stability a rastu. Krajina je v deficite, ak má v danom roku vyššie výdavky ako príjmy.

Spoločný harmonogram

Nové spoločné rozpočtové pravidlá zahŕňajú spoločný rozpočtový harmonogram, podľa ktorého všetky krajiny eurozóny predkladajú návrhy rozpočtových plánov do 15. októbra, t. j. ešte pred konečným schválením vo vnútroštátnych parlamentoch. Komisia vydáva stanovisko s prihliadnutím na súlad s požiadavkami Paktu stability a rastu. Ak je plán v rozpore so spoločnými rozpočtovými pravidlami, Komisia môže požiadať príslušnú krajinu, aby poslala prepracovaný návrh plánu do 3 týždňov po doručení jej stanoviska. Žiadosť Komisie sa zdôvodní a zverejní. Stanovisko Komisie nie je záväzné a vnútroštátne parlamenty si zachovávajú úplnú nezávislosť.

V roku 2013 Komisia vydala oznámenie, v ktorom predstavila podrobné požiadavky na návrhy rozpočtových plánov a správy o vydávaní štátnych dlhopisov. Neskôr tieto požiadavky pozmenila v ďalšom dokumente v roku 2014 s cieľom poskytnúť presnejšie usmernenia.

Dodržiavanie súladu a prognózy

V nariadení sa od krajín eurozóny vyžaduje, aby zriadili nezávislé orgány, ktoré budú zodpovedné za monitorovanie súladu s príslušnými fiškálnymi pravidlami, a ktoré budú vyhotovovať alebo schvaľovať makroekonomické prognózy vychádzajúce z ročného rozpočtu a strednodobých fiškálnych plánov.

Podávanie správ

Krajiny eurozóny podliehajúce postupu pri nadmernom deficite musia dodržiavať prísnejšie požiadavky na podávanie správ. Nariadenie zabezpečuje Komisii nový nástroj, ktorý umožňuje rýchlejšie reagovať v prípade, že hrozí nedodržanie požiadaviek postupu pri nadmernom deficite, a to prostredníctvom vydania výstrahy.

ODKEDY SA NARIADENIE UPLATŇUJE?

Uplatňuje sa od 30. mája 2013.

KONTEXT

·         Návrhy rozpočtových plánov členských štátov na webovej lokalite Európskej komisie

·         Nápravná časť na webovej lokalite Európskej komisie

AKT

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11 – 23)

SÚVISIACE AKTY

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 877/2013 z 27. júna 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne. (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 23 – 31)

Oznámenie Komisie: Harmonizovaný rámec pre návrhy rozpočtových plánov a správy o vydávaní štátnych dlhopisov v rámci eurozóny (COM(2013) 490 final z 27. júna 2013)

Oznámenie Komisie nahrádzajúce oznámenie Komisie Harmonizovaný rámec pre návrhy rozpočtových plánov a správy o vydávaní štátnych dlhopisov v rámci eurozóny (COM(2014) 675 final z 28. októbra 2014)

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (známa tiež ako „fiškálny kompakt“)

V záujme stabilizácie eurozóny uzatvorili vlády krajín eurozóny medzivládnu zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Účinnosť nadobudla v januári 2013.

REFERENCIE

Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (TSCG) z 2. marca 2012 - neuverejnené v úradnom vestníku.

SÚHRN

Cieľom tejto medzivládnej dohody je posilniť rozpočtovú disciplínu vlád krajín eurozóny v nadväznosti na krízu štátneho dlhu, ktorá sa začala v roku 2010.

Tento tzv. fiškálny kompakt ukladá krajinám eurozóny povinnosti týkajúce sa ich rozpočtových politík. Zapojiť sa môžu aj ďalšie členské štáty, ak si to želajú. Z 28 členských štátov EÚ dohodu nepodpísali iba Česká republika, Chorvátsko a Spojené kráľovstvo. Zmluva posilňuje reformovaný Pakt stability a rastu, podľa ktorého:

·         štátny deficit nesmie presahovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP),

·         štátny dlh sa musí udržiavať pod úrovňou 60 % HDP.

Medzivládna dohoda má tri hlavné ciele:

·         1

Zabezpečiť, aby bol štátny rozpočet vyrovnaný alebo prebytkový.

Na dosiahnutie súladu s týmto pravidlom o vyrovnanom rozpočte musia krajiny udržiavať svoj ročný štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP alebo nižšej úrovni. Štrukturálny deficit je všeobecný deficit mínus vplyv hospodárskeho cyklu na vládne výdavky a príjmy (napr. vyššie výdavky na podporu v nezamestnanosti počas recesie).

Vlády musia zaviesť automatický korekčný mechanizmus, ktorý sa aktivuje pri akomkoľvek odklone od pravidla o vyrovnanom rozpočte. Znamená to, že ak sa rozpočtové saldo odkloní od prognózovaného smeru, automaticky sa uplatnia nápravné opatrenia.

Krajiny môžu byť dočasne oslobodené od pravidla o vyrovnanom rozpočte vo výnimočných situáciách, ako je napr. prudký pokles hospodárstva. Ak je štátny dlh výrazne nižší ako referenčná hodnota Paktu stability a rastu (60 % HDP), môže byť krajine povolený vyšší štrukturálny deficit vo výške najviac 1 % HDP.

Členské štáty EÚ môžu byť predvolané pred Súdny dvor Európskej únie, ak si nebudú plniť tieto povinnosti. Súdny dvor môže uložiť finančné sankcie krajinám, ktoré nebudú dodržiavať jeho rozsudky.

·         2

Zväčšiť vplyv odporúčaní, ktoré predkladá Európska komisia v prípade príliš vysokého štátneho deficitu krajín eurozóny.

Táto medzivládna dohoda zaväzuje členské štáty EÚ, aby v Rade EÚ hlasovali za nezmenené verzie návrhov a odporúčaní Komisie týkajúce sa postupu pri nadmernom deficite, pokiaľ kvalifikovaná väčšina (pozri glosár) nie je proti takémuto rozhodnutiu.

·         3

Zlepšiť koordináciu vnútroštátnych hospodárskych politík.

V medzivládnej dohode sa vládam ukladá povinnosť vopred oznamovať Komisii a Rade EÚ svoje plány na vydávanie štátnych dlhopisov (zvyšovanie finančných prostriedkov prostredníctvom požičiavania od držiteľov obligácií). Musia zabezpečiť, aby medzi sebou vopred prerokovali alebo koordinovali všetky plánované hlavné reformy hospodárskej politiky. Dohoda zároveň pokrýva správu v eurozóne. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád krajín eurozóny sa napríklad stretávajú na samitoch, ktoré sa konajú najmenej dvakrát ročne (európske samity).

 

·         Hospodársky dohľad nad krajinami eurozóny, ktoré majú rozpočtové ťažkosti

·         Toto nariadenie sa zameriava na posilnenie hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad krajinami eurozóny, ktoré postihuje závažná finančná nestabilita.

·         AKT

·         Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia.

·         SÚHRN

·         Toto nariadenie, ktoré nadobudlo účinnosť v máji 2013, stavia na jestvujúcich pravidlách Európskej únie týkajúcich sa rozpočtového a makroekonomického dohľadu.

·         Vzťahuje sa na krajiny EÚ, ktoré používajú euro ako svoju menu (zvyknú sa nazývať krajiny eurozóny), a ktoré čelia závažným rozpočtovým ťažkostiam, ktoré by mohli viesť k finančnej nestabilite. Napríklad môžu mať ťažkosti s udržaním verejného dlhu na udržateľných úrovniach alebo môže byť pre ne náročné získať prístupné úvery. Hlavným cieľom je zabezpečiť stabilitu v eurozóne tak, že sa bude predchádzať možným negatívnym vplyvom na ostatné krajiny eurozóny.

·         Preto sa tiež uplatňuje na krajiny eurozóny, ktoré žiadajú o finančnú pomoc alebo ju dostávajú od krajín EÚ, krajín mimo EÚ, mechanizmov stability EÚ alebo od medzinárodných finančných inštitúcií.

·         Nariadenie uvádza tri druhy užšieho dohľadu:

1.

sprísnený/posilnený dohľad - zavádza sa v prípade krajiny eurozóny s finančnými ťažkosťami, ak hrozia nepriaznivé účinky presahovania aj do ostatných krajín eurozóny (v dôsledku vzájomnej závislosti ich trhov, a najmä kapitálu). Krajina eurozóny v tomto prípade poskytuje Komisii doplňujúce informácie o svojom rozpočte. Krajina eurozóny potom spolupracuje s Komisiou na hľadaní spôsobov zlepšenia svojich verejných financií. Komisia môže každých šesť mesiacov rozhodnúť o predĺžení alebo nepredĺžení tejto spolupráce;

  •  

2.

program makroekonomických úprav - vzťahuje sa na krajiny, ktoré dostávajú finančnú pomoc (napr. úvery). Finančnú pomoc zvyčajne sprevádzajú podmienky súvisiace s jej vyplácaním dotknutej krajine eurozóny. Tieto podmienky musia byť zlučiteľné s programom makroekonomických úprav, ktorý musí schváliť Rada na návrh dotknutej krajiny. Aj v tomto prípade je cieľom pomôcť krajine eurozóny zlepšiť si verejné financie;

  •  

3.

dohľad po skončení programu - po uhradení všetkých tranží finančnej pomoci krajina eurozóny aj naďalej podlieha dohľadu po skončení programu (až do splatenia najmenej 75 % finančnej pomoci). Komisia v spojení s Európskou centrálnou bankou v tejto fáze vykonáva pravidelné misie v krajine eurozóny, ktorá podáva správy o tom, čo podniká na zlepšenie svojich verejných financií. Ak je to potrebné, Komisia môže navrhnúť Rade, aby odporučila danej krajine prijať dodatočné opatrenia.

·         REFERENCIE

Akt

Nadobudnutie účinnosti

Termín transpozície v členských štátoch

Úradný vestník Európskej únie

Nariadenie (EÚ) č. 472/2013

30. mája 2013

-

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013

·         SÚVISIACE AKTY

·         Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013).

·         Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 877/2013 z 27. júna 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013).

·         Oznámenie Komisie týkajúce sa dvoch zoznamov nástrojov finančnej pomoci podľa nariadenia (EÚ) č. 472/2013 (EÚ) (Ú. v. EÚ C 300, 16.10.2013).

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Politika ako Danko nikto nechce, demokrati ani oligarchovia

Definitívny politický pád Danka sme sledovali v priamom prenose.

SVET

Sochy ničia na Ukrajine aj v Poľsku, pokračujú Američania

V Amerike sa šíri ničenie sôch z čias občianskej vojny.


Už ste čítali?