Štát totiž zdanil aj uvedené firmy. Tvrdými opatreniami tzv. „honom na čarodejnice“ zničil krehkú makroekonomickú symbiózu, keďže zamestnanci majú menej peňazí, menej míňajú, je obtiažnejšie zamestnať ľudí, ak voľne finančné prostriedky sú viazané pre štát a nie pre firmu. Pritom však povolil oprate zahraničným investorom, ktorí vyťažia z nášho hospodárstva ľudské a finančné zdroje, po 20 rokov a skôr zbalia kufre a „čau parky !“ Uvedená publikácia prepája hlavné témy - podpora malého a stredného podnikania so zamestnanosťou.
Začnem so zamestnanosťou.
Z platformy proti chudobe:
V roku 2008 žilo v Únii 80 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, čo je viac ako počet obyvateľov nášho najväčšieho členského štátu alebo 16,5 percenta našej populácie. Ženy tvoria viac ako polovicu týchto ľudí a 20 miliónov z nich sú deti. Samozrejme, že hospodárska kríza túto situáciu ešte zhoršila.
Najzraniteľnejšie skupiny ľudí v našich spoločnostiach zasiahla hospodárska kríza najvýraznejšie. Situácia ľudí s najnižším zárobkom sa naďalej zhoršovala a dnes títo ľudia čelia oveľa vážnejšiemu riziku zadlženosti a platobnej neschopnosti. Mladých ľudí, migrantov a ľudí s minimálnymi kvalifikáciami, ktorí sú často odkázaní na dočasné a málo platené práce, sa najviac dotkol rast nezamestnanosti, a tým ich vystavil zhoršovaniu ich životných podmienok. Presnejšie, jeden z piatich mladých ľudí na trhu práce je nezamestnaný, miera nezamestnanosti cudzích štátnych príslušníkov je o 11 percentuálnych bodov vyššia ako u obyvateľov EÚ, pričom u nízko kvalifikovaných ľudí rastie nezamestnanosť dvakrát rýchlejšie ako u vysokokvalifikovaných.
Takzvaní „chudobní pracujúci“ tvorili 8 % pracujúcej populácie v roku 2008, pritom riziko chudoby u nezamestnaných podstatne vzrástlo – z 39 % na 44 % od roku 2005. Okrem toho žije 8 % Európanov v podmienkach ťažkej materiálnej deprivácie a nemôže si dovoliť viacero potrieb, ktoré sa považujú za nevyhnutné na slušný život v Európe, ako napr. telefón, príp. adekvátne kúrenie. V najchudobnejších krajinách toto číslo prekračuje 30 %. Rovnako viac ako 9% európskej populácie v produktívnom veku žije v domácnostiach, v ktorých nie je nikto zamestnaný.
Toto je v Európe 21. storočia neprípustné. Boj proti sociálnemu vylúčeniu, presadzovanie sociálnej spravodlivosti a základných práv sú už oddávna základnými cieľmi Európskej únie, ktorá je založená na hodnotách rešpektujúcich ľudskú dôstojnosť a solidaritu. Ale Európska únia a jej členské štáty musia urobiť viac a urobiť to účinnejšie a efektívnejšie, aby pomohli najzraniteľnejším skupinám svojich občanov. Najväčšou prednosťou Únie sú jej ľudia. Naše plány o prosperujúcej Únii závisia od toho, či Európania budú môcť zabezpečiť lepšiu budúcnosť sebe a svojim rodinám. Návrat k hospodárskemu rastu s početnejšími a lepšími pracovnými miestami bude kľúčom v boji proti chudobe.
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52010DC0758&from=SK
Od roku 2005 sme členmi EÚ. Európska únia odvolávajúc sa na jej primárne a sekundárne právo, ďalej na stratégie akčne vykonávacie planý. Teda podnikanie jedna z hlavných hospodárskych tém EÚ. „EÚ má za cieľ zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a obchodu a podporiť tvorbu pracovných miest a hospodársky rast vytvorením podnikateľsky priaznivého prostredia najmä pre malé a stredné podniky a pre výrobný priemysel.“
Ako Slovák, ktorý žije a pracuje v SR, upozorňujem že vstupom do uvedeného spoločenstva máme také iste práva a povinnosti. Pričom podnikanie ako také najmä našich tuzemských firiem ktoré žijú, dýchajú a pracujú na našom území sú zakomponované v cieľoch únie. Keďže ide o územie 28 štátov. Zároveň rozhoduje Subsidiarita (z lat.: subsidium = pomoc, podpora, posila, záloha) je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.
Pritom je ďalšia vyššia úroveň zaviazaná k pomoci, ak je menšia úroveň preťažovaná. Princíp subsidiarity je v niektorých demokraciách zakotvený v ústave a od Maastrichtskej zmluvy z roku 1993 je aj pevnou súčasťou Európskeho spoločenstva (ES).
Malé podniky a podnikanie
23 miliónov európskych malých a stredných podnikov (MSP):
predstavuje 99 % podnikov,
poskytuje 67 % pracovných miest,
vytvára 85 % všetkých nových pracovných miest.
Politika EÚ má za cieľ zlepšiť podnikateľské prostredie, vytvárať podmienky pre začatie podnikania a tvorbu pracovných miest a poskytnúť malým podnikom ľahší prístup k financovaniu a trhom.
Podnikateľský potenciál Európy sa nevyužíva naplno. Napriek tomu, že 38 % Európanov tvrdí, že by radi boli svojimi vlastnými šéfmi, len 10 % z nich v súčasnosti podniká. EÚ sa usiluje zvýšiť tento podiel, vytvoriť nové pracovné miesta a oživiť hospodársku základňu.
Celoeurópsky trh pre tovary a služby
EÚ sa zasadzuje za odbúranie ostávajúcich prekážok obchodu a bráni vytváraniu nových. Tento cieľ dosahuje formovaním trhu Únie, ktorý je priaznivý z hľadiska podnikania a rešpektuje záujmy spotrebiteľov a ktorý je založený na jednoduchých, transparentných a súrodých pravidlách a normách. Jednotný trh EÚ by mal byť odrazovou doskou pre podniky a priemysel a mal by im umožniť prosperovať v globálnom hospodárstve.
Programy financovania EÚ
Aké možnosti financovania existujú?
Priame finančné príspevky Európskej komisie alebo jej výkonných agentúr na projekty s osobitným zameraním (životné prostredie, výskum, odborná príprava atď.)
Nepriame financovanie, ktoré riadia vnútroštátne orgány alebo miestni sprostredkovatelia.
Malé a stredné podniky (MSP) predstavujú 90% všetkých podnikov v EÚ. Definícia malých a stredných podnikov je dôležitý pre prístup k finančným prostriedkom a podporných programov EÚ zameraných špecificky na tieto podniky.
Čo sú malé a stredné podniky?
Malé a stredné podniky (MSP) sú definované v odporúčaní EÚ 2003/361 .
Hlavnými faktormi, ktoré určujú, či je podnik MSP sú:
Počet zamestnancov a
buď obrat alebo bilančná suma .
kategórie Company | počet zamestnancov | obrat | alebo | bilančná suma | |
Stredná veľkosť | <250 | ≤ € 50 m | ≤ € 43 m | ||
malý | <50 | ≤ € 10 m | ≤ € 10 m | ||
Micro | <10 | ≤ € 2 m | ≤ € 2 m | ||
Small Business Act (SBA) je všeobecným rámcom politiky EÚ v oblasti malých a stredných podnikov (MSP). Jej cieľom je zlepšiť prístup k podnikaniu v Európe, zjednodušenie právneho a politického prostredia pre malé a stredné podniky, a odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré bránia ich rozvoju.
Hlavné priority SBA
KOM(2008) 394 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu.
Zvládnutie prechodu k vedomostnej ekonomike je dnes kľúčovou výzvou pre EÚ. Úspech zaručí konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku s početnejšími a lepšími pracovnými miestami i vyššou úrovňou sociálnej súdržnosti.
Najlepšie predpoklady ťažiť z príležitostí, ktoré ponúka globalizácia a stále rýchlejšie technologické zmeny majú najmä dynamickí podnikatelia. Naša schopnosť stavať na potenciáli rastu a inovácií v malých a stredných podnikoch (MSP) je preto rozhodujúca pre budúcu prosperitu EÚ. V globálne sa meniacom prostredí charakterizovanom neustálymi štrukturálnymi zmenami a zvýšeným konkurenčným tlakom sa v našej spoločnosti stáva úloha MSP ako zdroja pracovných príležitostí a kľúčového hráča v otázke prosperity miestnych a regionálnych komunít čoraz viac významnejšou. Vitálne MSP urobia Európu odolnejšou proti neistote, ktorá zmieta dnešným globalizovaným svetom.
EÚ preto jasne uznala potreby MSP ako podstatu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, predovšetkým po roku 2005 a zavedení partnerského prístupu[1], ktorý priniesol hmatateľné výsledky. Nadišiel čas raz a navždy umiestniť potreby MSP do popredia politiky EÚ a preniesť víziu hláv štátov a vlád z roku 2000 do praxe — urobiť z Európy prvotriedne prostredie pre MSP[2].
Prostredia na národných a miestnych úrovniach, v ktorých MSP pôsobia, sú veľmi odlišné a rovnako odlišná je aj povaha samotných MSP (vrátane remeselníkov, mikropodnikov, rodinných podnikov alebo podnikov sociálneho hospodárstva). Politiky, ktoré riešia potreby MSP preto musia tieto rozdiely plne zohľadňovať a plne rešpektovať zásadu subsidiarity.
Na záver:
Pre podporu MSP a fungovania na trhu, ďalej v hospodárskej súťaži máme približné 3 km popísaného textu, ide o rôzne nariadenia, podpory a pod. Len náš štát žije vo vlastnom svete.